Florian Aupetit: Otec a Syn za Bodom Návratu

Florian Aupetit je umelecký vedúci a všeobecný 3-D grafik z Francúzska. Momentálne žije v Paríži, kde pracuje pre malé štúdio dizajnu a produkcie Monsieur K s vierou, že sa tam naučí viac o počítačovej animácii, ktorá mu pomôže zrealizovať sen o vytvorení krátkeho animovaného filmu. Počas rozhovoru nám povie, že Father & Son je personálnym projektom, na ktorom doteraz pracoval dva roky vo voľnom čase, a že ide o projekt, ktorý je námetom filmu. Samozrejme, premeniť toto na realitu je náročné berúc v úvahu, že pracuje na plný úväzok a digitálnu maľbu sa ešte stále učí. Nejde však už len o fantáziu, potom ako spolu s priateľom dokončili scenár, väčšina scén bola nakreslená a prevedená do ilustrácií. A tak dúfame, že animovaný film uzrie svetlo sveta v blízkej budúcnosti.

Podivuhodné je, že Florian sa pôvodne chcel stať vojakom z povolania, ako jeho otec. Mal záujem o veci, ktoré mali čo dočinenia s armádou, ako stíhačky, tanky a podobne. Záujem o techniku ho viedol k smeru, ktorý si zvolil na strednej škole, kde pôvodne objavil ne-rozdúchanú vášeň pre spoločenské vedy a umenia. 3-D grafiku sa rozhodol učiť potom, ako ju objavil na hodinách strojárstva. Neskôr začal študovať animáciu, až objavil svet digitálnej a tradičnej maľby.

Florian povedal, že “Pocit z objavovania umenia (v mojom prípade) už v dospelom veku, je neopísateľný a príležitosť nájsť odpovede na všetky otázky – vďaka internetu a múzeí, ktoré som navštívil – bola jednou z najúžasnejších vecí v živote.” Je dôležite poznamenať, že mal výchovu vojenského typu, vzhľadom na otca, ktorého Florian popísal ako veľmi seriózneho človeka. Spôsob, akým ho otec vychoval veľkou mierou prispel k dôslednosti a k dostatočnej disciplinovanosti, vedúcej k neúnavnej práci na zlepšovaní vlastných kvalít a zručností.

Florian je tu dnes s nami, aby odpovedal na pár otázok o jeho umeleckej ceste. Povie vám o nástrojoch, ktoré používa na rozšírenie svojho talentu, o tom, či kurzy ktoré sú k dispozícii online za niečo stoja, alebo nie a ešte oveľa viac. Ak sa vám Aupetitove práce páčia, navštívte jeho webovú stránku a poriadne sa tam rozhliadnite!

Je to trochu komplikované. Môj otec bol vojakom a nakoľko som chcel robiť to isté, urobil som prijímačky na vojenskú školu keď som mal štrnásť. Štyri roky som sa musel venovať konštrukčnému inžinierstvu, kde sme počas hodín strojárenstva museli používať Autodesk Inventor. Bol som v tom naozaj dobrý. Bol som najlepší v triede, no bol to jediný predmet v ktorom som vynikal. Pretože šlo o internátnu školu, chcel som pracovať s 3-D aj vo voľnom čase. Začal som používať  3ds Max popri Valve Hammer Editor, aby som zreprodukoval našu školu, pretože v podstate to bol starý zámok. Vytvoril som všetky triedy a podobne. Spoločne s priateľmi sme to vložili do CS hry a použili to ako hrací stupeň. Potom som zložil ďalšiu skúšku, čo mi umožnilo študovať animáciu a vtedy som objavil svet CG (Computer graphics) ako aj umeleckú maľbu vo všeobecnosti.

Veľa ľudí mi rozpráva o mojom štýle, v skutočnosti nad tým ale nepremýšľam. Robím, čo robím a to je všetko čo viem. Výtvarné umenia, obzvlášť maľbu som objavil ako dvadsaťročný, možno dvadsať jeden a môžem to porovnať k explózii v mysli, pretože dovtedy som nenavštívil múzeum, ani nič podobné. Počas týchto rokov šlo o potrebu dôležitú ako jedlo a pitie. Musel som mať “jedlo,” v podobe všetkých tých krásnych malieb a sôch, musel som vidieť každú architektúru, ktorá sa dala nájsť. Všetok voľný čas som trávil v múzeách, dívajúc sa na práce veľkolepých majstrov. Žil som v Paríži, takže k videniu toho bolo veľmi veľa. Keď som stál oproti všetkým tým majstrovským dielam, nepokúšal som sa ich kopírovať, namiesto toho som sa snažil pochopiť technológiu. Starí majstri ma veľmi zaujali a inšpirovali, chcel som vyjadriť seba tak, ako to robili oni. Bohužiaľ som sa nemohol oprieť o množstvo techník, ako to bolo v ich prípade, preto som sa o vyjadrenie pokúšal s tým, čo som mal. Inými slovami – nemal som nič.

Nemuselo to byť realistické, celé to bolo o pocitoch. Pracoval som neúnavne bez toho, aby som sa pozeral na práce iných, snažiac sa byť sám sebou ako to len šlo. Myslím, že veľa študentov má tendenciu nechať sa inšpirovať umelcami naprieč celým webom až preto stratia sami seba. Príde mi to tak, že starí majstri ma inšpirujú, pokiaľ umelci z webu sú mi motiváciou.

Pred pár mesiacmi mi Ash Thorp vzdal poctu tým, že ma vzal do učenia v Learn Squared kurze s názvom “Main Title Design” a šlo o výbornú skúsenosť! Bol som tak nadšený, skoro ako keď som po prvý krát objavil maľbu, pretože kurz bol hlavne o typografii a teda pre mňa niečím úplne nepoznaným. Ash je šialene dobrý, naozaj sa mi páči čo robí a ako ľudí učí nové veci. Má vlastný jemnocit a ja mám svoj. To čo ma učil som chcel adaptovať a preniesť to svojich prác. Ak vezmem predošlý príklad starých majstrov v zmysle dvoch vrstiev ako sú pocity a techniky, pasoval by k tej prvej. Učil ma svojim zručnostiam a odovzdával vedomosti potrebné k tvoreniu mojich vecí, v kontraste s reprodukovaním toho, čo mal on. Príkladom by mohla byť práca na Coraline, kde som použil vlastné schopnosti. Samozrejme, že doporučujem všetky kurzy, ktoré Learn Squared ponúka, tiež Schoolism a mnoho ďalších. Treba ale byť sám sebou a vziať len tie, ktoré potrebujete.

Zvyčajne počas maľovania hudbu počúvam a vždy je relevantná k tomu, čo maľujem. Povedzme, že robíme scénu z lesa, pravdepodobne by som počúval jedno z troj hodinových videí so zvukmi prírody. Mám však rád rôznu hudbu a vždy sa pokúšam objaviť nové veci.

Mám osobný projekt s názvom Father & Son. Ide o príbeh, ktorý vznikol počas môjho objavovania maľby. Keď som začal s maľovaním v 2014 (a je to tak dodnes) priťahovali ma viac krajiny a terén, ako návrh charakterov. Nejaké charaktery som ale pre všetky tie krajinomaľby potreboval. Vytvoril som preto dve malé postavy v oranžových oblekoch a začal ich použivať takmer v každej práci. Postupom času ako som sa zlepšoval, rozhodol som sa dať im vlastné médium na vyrozprávanie ich príbehu. Pre mňa najlepší spôsob bol krátky animovaný film. Priateľ mi pomohol príbeh rozpracovať a pred dvomi mesiacmi sme konečne dokončili scenár. Z projektu som nadšený, ale mám prácu na plný úväzok a prácu ako umelec na voľnej nohe, takže na ňom môžem pracovať len príležitostne. Príbeh mám rád a budem na ňom robiť určite. V práci a na Learn Squared či Schoolism kurzoch sa učím veľa nových vecí, ktoré mi pomôžu s produkciou. Okrem toho mám veľkú podporu od internetovej komunity, čo ma motivuje ešte viac!

Filmy, knihy a fotografia sú pre mňa trojicou z najlepších nástrojov na učenie, pretože vznikli, aby povedali príbeh. A to je to, čo chcem robiť. Pred ukladaním obrázkov na počítač, dávam prednosť knihám, lebo sú skutočné. Mám na nich poprilepované  poznámky skrz-naskrz, aby som vedel kde nájsť konkrétnu referenciu keď je potrebná (ako aj objaviť nové veci na zvyšných stranách). Na fotografii môjho stola to nevidno, obyčajne je ale pokrytý knihami! Myslím, že film je tiež skvelým nástrojom. Možno na ňom robiť množstvo vecí, z ktorých každá jedna niečo učí. Môžete pozerať film a študovať len prevedenie, tiež kinematografiu použitej farby a svetla, alebo kompozíciu každého záberu. Sú to všetko veci, pre ktoré mám film naozaj rád.

A ako si povedal, veci naozaj rád zdieľam s ostatnými ľuďmi, pretože že sa chcem podeliť o vlastný smäd po vedomostiach. Aby som tieto veci našiel trávim veľa času v knižnici, alebo na internete. Myslím, že umelci by sa mali zaujímať o všetko, tak ako sa zaujímam ja, nielen o to, čo sa im páči. Napríklad haute couture nepatrí k prvým tendenciám záujmu študentov, oveľa viac ich budú priťahovať katalógy printových exhibícií (artbooks) AAA hier a podobné veci. Ja som ale nedávno kúpil knihu s názvom Savage Beauty (autorom je Alexander MacQueen) a ku všetkým čertom – ak sa vám páči dizajn charakterov, potom toto je váš človek! Vytvoril niekoľko šialených návrhov! Ak sa však zaujímate len o to, čo máte radi, pravdepodobne na niekoho ako on nikdy nenatrafíte. Jednoducho povedané, pokúste sa zaujímať o všetko.

Vybrať iba jeden film je pre mňa nemožné, môžem vám ale povedať o niekoľkých, ktoré ma ovplyvnili. Prvým je nemý film The Passion of Joan of Arc (Utrpení Panny orleánské – režisér Carl Theodor Dreyer) ktorý vyšiel v roku 1928. Pamätám sa, že prvý krát som film videl na hodinách dejepisu počas štúdií a bol som zmätený. Bolo neuveriteľné, že tak dávno natočený film mohol byť tak nadčasový. Kompozícia záberov je nemysliteľná a odkedy som film videl zaujímal som sa o fotografiu, zvlášť o staré fotografie. Tak som sa naučil niečo o kompozícii pre moje kresby. Ďalej mám naozaj rád The Tree of Life (viem, že sa nepáči všetkým) režisérom bol Terrence Malick a vyšiel v roku 2011.

Som kompletne ohromený kinematografiou (Emmanuel Lubezki) pretože z môjho pohľadu ide viac o skúsenosť, ako len o pozeranie filmu. Vždy keď to pozerám mám pocit, že sa opakuje časť môjho života. Svetlo je tak prirodzené až sa mi zdá, že film nepozerám, ale som priamo v ňom. Dozaista je to zvláštny pocit. Naučil som sa, že osvetlenie je veľmi dôležitá vec, pretože svetlom a reakciou charakteru na svetlo sa možno vyjadriť, všetko vďaka The Tree of Life. Milujem tiež The Fountain, Toy Story, Road to Perdition a mnoho ďalších, bolo by však pridlhé ich tu diskutovať.

Dobrá otázka! Ako povedal Ted Forbes (chlapík z videa) potrebujeme umenie čo má zmysel. Začínam mať pocit, že do umenia musíme vložiť časť z nás z konkrétneho dôvodu aby to zmysel malo. No ak každý pozerá tie isté filmy, alebo hrá tie isté hry, potom o tú časť prídu a všetko bude rovnaké. Zabíja to jedinečnosť. Nechať sa inšpirovať finálnym produktom je pascou, do ktorej je ľahko padnúť. Napríklad: v hre kde vedúci návrhu charakterov vytvoril vedúci charakter – niečo ho k tomu inšpirovalo. Neviem čo, možno to bol obrázok kmeňa v Južnej Amerike atď. Určite ho však neinšpirovali charaktery iných AAA hier. Musíte byť inšpirovaní aj zdrojom, nie finálnym produktom. Lietadlá boli navrhnuté potom, ako sme dlho študovali vtákov. Dochádza mi, že je oveľa ľahšie nechať sa zlákať jazykom dizajnu známej hry a oveľa ťažšie študovať neznáme veci, v rámci pomoci s vytváraním vlastného obrazu.

Nie som nadšenec fanúšikovského umenia, ak už je vašou vášňou a nestaráte sa o sledovanosť, je to v poriadku. Tiež dávam prednosť pekným komentárom, no skutočná spätná väzba vám pomôže zlepšiť sa. Pomôže mne, a oveľa výraznejším spôsobom, ako len mať tisíce nasledovateľov, ktorým sa páčia moje obrázky. Mali by ste tvoriť pre seba, nie pre nich, to je prečo sa ľuďom páčia moje vlastné práce. Robím ich pre seba, riadim sa vlastným citom a niektorí sa s tým stotožnia.

V štúdiu som umeleckým vedúcim a všeobecným 3-D grafikom, pretože 3-D je momentálne mojou najsilnejšou stránkou. Ľudia sú tu fajn a môžem pracovať na rozličných projektoch v reklame. Robím dokonca hudobné videá, pár vecí pre HTC Vive, alebo animáciu. Učím sa veľa o CGI, no pokračujem s prácou na digitálnom 2-D, lebo to mám najradšej. Myslím, že tu pár rokov zostanem a potom skúsim väčšie štúdiá v zahraničí.

Áno, celkom určite hrá. Tradičnú maľbu sa učím sám a je to skutočne ťažké, čo mi ale pomáha najviac, je moje fotografovanie. Na fotografovanie môžete dnes použiť telefón, alebo riadny fotoaparát a naučiť sa všetko o kompozícii a svetle. Fotoaparát mám vždy pri sebe v taške pre prípad, že budem potrebovať nasnímať nejaké referencie pre momentálne, alebo budúce projekty. Takže áno, tradičné maľovanie hrá v mojej práci dôležitú úlohu.

Dúfam, že v nasledujúcich dvoch rokoch dokončím môj animovaný film a tiež sa teším na ďalšie 3-D projekty, kde použijem nové Octane renderovanie. Budem oveľa viac fotografovať a samozrejme kresliť!