Interview: Jessica Curry o Profánnej Zmene

Jessica Curry je hudobnou skladateľkou, ktorú milovníkom hudby video hier nemusíme predstavovať. Jej meno je synonymom kvality a obdivuhodného majstrovstva, ktoré tradične evokuje plejádu len sotva zabudnuteľných zážitkov. Napriek tomu, že Curry momentálne zvoľňuje pracovné tempo, naďalej skladá hudbu, a to nielen pre video hry. Okrem toho zostáva jedným z dvoch direktorov malého vývojárskeho štúdia – The Chinese Room, so sídlom v Brightone, ktoré za svoju prvú hru – Dear Esther, z februára 2012 – získalo vysoký počet nominácií na ocenenia, vrátane päť krát BAFTA.

To, že hudba by nemala byť len pozadím pre iný druh umeleckej formy je známa vec. Ako to však vyzerá v reálnom živote, keď sa jeden talent podieľa na tvorení hry a zároveň pre ňu skladá hudbu, predviedla Curry vo video hre “Everybody’s Gone to the Rapture,” kde v opisoch majstrovstva, ktorým hudba posúva hru do nových estetických úrovní vážil slová každý renomovaný portál.

Everybody’s Gone to the Rapture – je krátka AAA hra, možno je tak trochu aj interaktívnou novelou, s prvkami rádiovej hry. Prepojenie vizuálnych scén s hudbou vytvára hlboko presvedčivú atmosféru. Hráč, ktorý je v post-apokalyptickom dobrodružstve so šiestimi kapitolami pozorovateľom a bádateľom – nie účastníkom drámy – často čelí dileme. Má hrať, alebo počúvať? Curry svojou hudbou prinavrátila hodnotu – hodnotám v hre, čo začína – koncom sveta. Pomocou obsadenia charakterov, bývalých obyvateľov náhle opustenej dediny v anglickom Shropshire, demonštruje ľudské reakcie na profánnu zmenu, ktorá na začiatku postihla len miestnych.

Rapture – je hra o ľudskosti a o ľudských vzťahoch, ktoré formujeme počas života v šialenom svete plnom nádherných scenérií, ale aj nevraživých síl, ktoré nás vedome, alebo nevedome ohrozujú.

Výnimočná hudobná skladateľka a výnimočná žena – Jessica Curry, v úprimnej výpovedi na svojom blogu píše o zmenách v doterajšom kurze a uvádza dôvody pre zvoľnenie tempa. Primárnym dôvodom sú ťažkosti so zdravím. Napriek tomu Jessica naďalej skladá hudbu, pri ktorej tajíme dych, hudbu ktorá prenasleduje a pomáha nám v najťažších chvíľach.

“Jessicina práca otriasla mojou podstatou, inšpirovala ma k pocitom radosti a smútku, ktoré môžu pochádzať len od tej najcitlivejšej a najúprimnejšej umelkyne. Jej kompozície sú nepísaným jazykom, ktorým som ja už plynule hovoril. Z tohto dôvodu poverenie sprevádzala obrovská miera tlaku. Ilustrácia prešla piatimi iteráciami, vyžadovala viac hodín ako by som mohol spočítať a mnoho prebdených nocí – toľko k práci, ktorá tu nie je znázornená – všetko z dôvodu vedomia, že ilustrácia, ktorá by spravodlivo vykreslila všetko, čo mi Jessica Curry priniesla neexistuje. Ako skladateľka, by bola mojou prvou voľbou pre spoluprácu. Aj keď sme sa nikdy nestretli, niekde medzi jej hudbou a spôsobom vnímania života cítim, že už teraz je mojou priateľkou.”

Rapture hudba bola riadnou jazdou! Na začiatku bola hudba viac hudobnou paletou, s “ozdobami” na pozadí, potom som sa pohrala so zmenou rýchlosti a trvania (bez vplyvu na výšku tónu) potom som zabŕdla hlboko do územia syntetizátora z osemdesiatych rokov a po asi roku experimentovania som začala s utriasaním, ako by som chcela hudbu nechať vyznieť. Potom sa udialo niečo kúzelné! Spievala som na koncerte so svojim zborom a sólistkou bola Elin Manahan Thomas. Začala spievať a ja som okamžite vedela, že – ona – je hlasom Rapture. Odvtedy, akoby sa hudba začala písať sama od seba, pretože ako som písala, v duchu som počula Elin, bolo to potešenie.

V oblasti klasickej hudby nemám tréning a myslím, že preto hudbu čo píšem vidím z inej perspektívy. Často sa uvádza, že harmonické stupňovanie mojich akordov je dosť neobyčajné. Myslím, že je to preto, že neviem pravidlá, preto ich občas porušujem. Na univerzite som čítala anglickú literatúru, bola som veľmi zastrašená ľuďmi študujúcimi na konzervatóriách a akadémiách. Je tam toľko muzikálneho snobizmu. Mnoho rokov som si želala, aby som bola “poriadnou” skladateľkou. Teraz som rozhodnutá prijať to, čím som sa stala, a uveriť všetkým ľuďom, čo mi píšu s láskou, aby povedali ako veľa pre nich moja hudba znamená.

Myslím, že tí najtvorivejší ľudia by súhlasili, že vytváranie čohokoľvek, je procesom eliminácie. Hovoríte si – “toto to nie je, ani toto, a už vonkoncom to nie je tamto!” Takže by som povedala, že dôležitejším, ako ktorákoľvek technika, bol čas. Akt tvorenia je ťažká práca, skutočná drina, s niekoľkými nenahraditeľnými momentmi radosti, kým proces trvá.

Každý hlavný charakter má svoju pieseň, milovala som úzku spoluprácu s Danom Pinchbeckom (kreatívnym direktorom) aby sme naráciu utkali skrz hudbu. Dan napísal nádherné slová vyjadrujúce vnútorný život každého protagonistu a myslím si, že piesne skutočne pomohli dať charakterom hĺbku. Rapture – je nelineárny, otvorený svet, takže hudba musela zastať aj úlohu sprievodcu hráča. Vytváranie zreteľne odlišných tém pre každý hlavný charakter bolo jednou z ciest, ako priviesť hráča k tomu koho počúva. Pamätáte sa? V hre neexistuje žiadna vizualizácia charakterov! Milujem rozprávanie príbehov hudbou.

Hudba a zvuky v hre sú posadené veľmi blízko seba, tancujú spolu, a jedno žije z druhého. Nádherná fúzia vkladá hráča do vzájomne, neuveriteľne prepleteného hudobného sveta. Ako na hudbe, tak som pracovala s našim zvukovým dizajnérom Adamom Hayom na vytvorení spojenia procedurálnej hudby a audia, dávajúc každému hráčovi jedinečný hudobný zážitok. Procedurálnou hudbou volám “ozveny duchov.” Ide o starostlivo selektované hudobné fragmenty, manipulované spôsobom, aby poskytli pozitívne vtieravú emocionálnu skúsenosť.

Myslím, že všetka najlepšia hudba prichádza z hlbokého, osobného miesta. Je tak dobrá na vyjadrenie radosti, bolesti, hlbokého žiaľu, lásky, vášne, zúfalstva. Ak máme naozaj vytvoriť niečo zmysluplné, myslím, že je dôležité, aby ste do práce vložili vlastné životné skúsenosti. Pred začiatkom prác na hre som zažila ťažkú stratu. Myslím, že to v hre počujete. Koniec-koncov hra je o oslave krátkeho, preto tak absolútne vzácneho života.

Ako som povedala, nemám tréning z oblasti klasickej hudby, čo určitým spôsobom oslobodzuje. Môže to byť frustrujúce, no v celku mám rada, ako preto moja hudba vyznieva. Každá skúsenosť, ktorú máte – materstvo, stratu, manželstvo, priateľstvo, zármutok – vsiakne kreatívne, kde ja osobne pokladám komponovanie za skutočne užitočný spôsob spracovania emócií.

Povedané jednoducho, rozmer výkonov, ktoré hudobníci a speváci v Rapture ponúkajú, posúva hudbu do vyššej úrovne. Schopnosťami a virtuozitou hudobníkov som bola ohromená. Keď v prvý deň začali hrať, padla mi sánka doslova na dlážku. Vždy hovorím, že štúdio je miesto, kde hudbu odviažete. (Popustíte jej uzdu). Ak máte dobrých hráčov, potom im môžete v interpretácii vašej práce veriť a zájsť do prekvapivo prekrásnych miest, ktoré ste neočakávali.

V Rapture je všetko o ľudskosti a o vzťahoch, ktoré formujeme, pokiaľ sme na tejto šialenej a zázračnej planéte. Je to príbeh zo všetkých najkrajší. Byť v ňom zainteresovaná, mi bolo privilégiom a cťou.