Simona Hromadová o Dizajne a Ilustrácii

Simona Hromadová sa narodila v malom meste na juhu Slovenska. Niekoľko rokov po skončení strednej školy sa presťahovala do Londýna, kde žila trinásť rokov. Po objavení kúzelnej moci Adobe softvéru, sa v Londýne začala aj jej vášeň pre digitálne médium. Simona vyštudovala umenie a grafický dizajn na londýnskej univerzite Middlesex. Po ukončení štúdií bolo jej voľbou opäť Slovensko, kam sa presťahovala a stala sa nezávislou umelkyňou.

Popri práci na projektoch z poverenia, pracuje na formovaní jej osobného štýlu, čo pri kombinácii preferencií – digitálna maľba pre personálne projekty a vektorová grafika v prípadoch profesionálneho dizajnu – nemusí byť tou najľahšou úlohou. Simona verí, že svoje zručnosti dokáže naďalej vylepšovať a vyriešenie dilemy s osobným štýlom prispeje k zvýrazneniu rezonancii jej mena v priemysle grafických umení.

Môj záujem o kreslenie, rozličné umenia a zručnosti je niečo, čo mi zostalo od detstva. Vždy som mala rôzne kreatívne nápady, ktoré vzišli z kreslenia, návrhov, dokonca aj keď som prvý krát šila šaty bábikám Barbie a neskôr pre seba. V skutočnosti som vtedy chcela byť módnou návrhárkou. Postupom času som od svojho sna upustila a rozhodla sa študovať ekonomiku, no s kariérou som nezačala ani v tejto oblasti. Verím, že život nás vždy vráti k tomu, čo nám je predurčené. S myšlienkou vrátiť sa späť ku kresleniu a ilustrácii som prišla neskôr, keď som žila v Londýne a keď som začala použivať Photoshop a Illustrator, ako hlavné nástroje pri kreslení. Rýchlo potom bol z toho koníček aj vášeň.

Umelcov život, ovplyvňuje jeho umenie ohromným spôsobom. Všetko čo počujeme, zažijeme, každý človek, ktorého stretneme, z nás robí to čím sme. Keď kreslím, všetky vplyvy sa nejakým spôsobom odrážajú na mojej práci. Umenie je forma, ktorou vyjadrujem seba, moje emócie a názory na život.

Keď kreslím, mám úžasný pocit slobody. Je to ako byť stratenou v okamihu, čo voláme – Teraz. Byť oslobodená od myšlienok, od minulosti a od budúcnosti… oslobodená od negativity a stresu. Počas hodín samoty, som sa naučila veľa o sebe. Keď kreslím, prežívam radosť a pokoj.

Inšpiráciu nachádzam všade a kedykoľvek. Preto, že som vonku, že žijem a dýcham. Deje sa to vedome, aj nevedome. Veľkou inšpiráciou je príroda a spiritualita, ale aj to, keď vidím dobré kresby v knihách a v časopisoch, alebo na internete. Všetko spomenuté ma núti chcieť tvoriť. V kabelke mám malý Nikon, vždy keď vidím niečo zaujímavé, napríklad neobyčajnú farebnú schému, nafotím si ju, pretože to môžem použiť v neskorších kreáciách.

Život nezávislého umelca je tvrdý, zvlášť ak ste v krajine ako umelec a návrhár úplne neznámy. Odkedy som sa presťahovala na Slovensko, premýšľala som, čo bude ďalej. Poslala som portfólio stovkám agentúr a vydavateľstiev, no pozvánok na pohovor z miest na plný úväzok bolo len zopár. Málo bolo aj tých, na prácu externe. Myšlienka pracovať z domu sa mi veľmi páčila, pretože na sťahovanie späť do veľkého mesta som sa necítila. Mám naozaj rada pokojný, nehektický život v malom meste.

Zo založenia vlastnej firmy som na začiatku mala obavy, bola som však odhodlaná (a stále som) že to skúsim, stanem sa známejšou a spravím si meno. Byť nezávislou vyžaduje veľa disciplíny a trpezlivosti. Musím si robiť vlastný marketing aj administratívu a tiež poskytovať služby klientom. Keď som začínala na voľnej nohe, zažila som obdobia keď bolo práce dosť. Bolo však tiež bežné, nemať na čom robiť aj celý mesiac.

S upísaním sa jedinému ilustračnému štýlu mám stále ťažkosti. Milujem prácu na digitálnych maľbách vo voľnom čase, kedy používam Photoshop. Na druhej strane, návrhy na objednávku sú vektorovou grafikou, vtedy používam Illustrator. V niektorých ilustráciách ide o kombináciu, záleží na tom, čo práve vytváram.

Verím, že ak by som mala sformovaný personálny štýl, definitívne by mi to pomohlo s kariérou v ilustrácii.

Svoju prácu mám rada. Môcť robiť čo mám rada a živiť sa tým, je tou najlepšou časťou. Volám to požehnaním. Pracujem na rozličných zaujímavých projektoch. Sú náročné a sú pre mňa výzvou. Baví ma nachádzať odlišné riešenia na rôzne problémy dizajnu.

Na prácu používam iMac a Wacom Intuos tablet. Keď vytváram ilustrácie a návrhy, použijem Photoshop a Illustrator. Mám dva monitory, jeden zobrazuje pracovnú plochu a druhý nástroje. Pracovný proces obyčajne začnem prieskumom, aby som získala prehľad a inšpiráciu. Spíšem myšlienky a zvolím základnú farebnú schému. Potom začnem prácu na projekte.

Myslím, že je to individuálne. Som si istá, že fakulta môže byť skvelým základom, nemyslím však, že navštevovanie umeleckej školy je jediným, alebo najefektívnejším spôsobom, ako študovať grafický dizajn či ilustráciu. Každý sa musí naučiť základy, tie sa ale možno učiť aj z kníh a návodov (tých je dnes veľké množstvo na internete). Najdôležitejšia je koncentrácia, disciplína a precvičovanie, precvičovanie, precvičovanie. Vaša práca bude hovoriť sama za seba.

Keď pre klienta vytváram logo, začnem kvalitnými otázkami a konverzáciou. Naučím sa čo najviac o firme, o ich zákazníkoch, hodnotách, o farbách, ktorým by dali prednosť a o vízii. Dôležité je spýtať sa klienta na cieľového zákazníka. Ďalšia časť je prieskum konkurencie. Zistím ako vyzerajú ich logá, aby som nevytvorila niečo podobné. Tiež sa spýtam, kde bude logo použité. Keď mám všetky informácie aj prieskum, urobím zopár náčrtov a použijem Illustrator, kde skice zmením na vektory.

Tieto jednoduché návrhy potom pošlem klientovi a čakám na spätnú väzbu. Klient si obyčajne zvolí jeden, niekedy aj dva návrhy, ktoré budú prechádzať úpravami a budú vylepšované. Vtedy začnem pracovať na farbách, detailoch a podobne, až pokiaľ môj klient nie je úplne spokojný.

Dúfam, že sa budem zlepšovať ako návrhárka a ako človek. Budem sebavedomejšia a vnímavá, v živote aj v tvorbe.