Crystal Kung o Farbách a Pocitoch

Crystal Kung začala s kreslením ako dieťa. Narodila sa v čínskom Xi’an, no vyrastala v Tchaj-pej v Taiwane, kam sa presťahovala keď mala päť. Ako mladé dievča, Crystal rada listovala obrázkové knihy s umeleckými zbierkami. Kreslenie sa pre ňu stalo dôležitejším až počas strednej školy, kedy sa zamerala na ilustráciu. Koniec koncov, stredná škola bola miestom, kde si bolo treba zvoliť zameranie pre ďalšie štúdium. Tak ako mnohí z nás, obklopená nie veľmi pôsobivým mestským prostredím si uvedomovala, že grafické umenie by mohlo pomôcť s nedostatkom estetických konceptov, čo jej odhodlanie ešte viac prehĺbilo. Napriek všadeprítomného manga štýlu – pokúšajúc sa vyjadriť pokojné, hrejivé pocity – začala rozvíjať vlastný štýl. Niečo, čo táto talentovaná, dvadsaťjeden ročná grafička pokladá za jeden z jej najvýznamnejších cieľov. Počas rozhovoru nám Crystal povedala, že väčšinu inšpirácie čerpá z ľudí na uliciach, a to je to, čo nám v jej hrejivých farbách a v tónoch pokoja predstaví.

Začala som kresliť ako dieťa, ale nebrala som to vážne, až pokiaľ som nechodila na strednú školu, kde sme si museli vybrať študijný odbor. Neviem si predstaviť zamestnanie, ktoré nemá nič spoločné s kreslením, preto som si toto zameranie zvolila za predmet štúdia na VŠ. Mala som z toho zmätené pocity, lebo som v minulosti neabsolvovala žiadny tréning, neučili ma používať žiadne nástroje. Bola som skutočne sklamaná. Začala som na sebe naozaj ťažko pracovať a pokúšala sa porozumieť najlepšie ako som vedela. Odvtedy som videla kreslenie ako povolanie, nie iba niečo čo robím zo zvyku.

Narodila som sa v Xi’an, v Číne a vyrástla v Tchaj-pej v Taiwane. Každý rok navštívim starých rodičov – čo je šanca navštíviť Čínu. Keď idem, vidím rozdiely medzi dvomi krajinami, medzi ktorými rada cestujem. Rada kreslím ľudí, takto mám možnosť ich stretávať a spoznať ich kultúru. Myslím, že toto malo na mňa veľký vplyv.

Od detstva som čítala umelecké zbierky. Práce umelcov ma podnecovali k tvrdej práci, aby som sa mohla stať rovnako úspešnou. Tak isto pôsobí spätná väzba, pripomienky mojich nasledovateľov sú povzbudením k zdokonaľovaniu samej seba.

Rada kreslím ľudí, väčšina inšpirácie pochádza od ľudí, čo vidím na ulici. Vždy prídem s niečím novým, nezáleží či kráčam, alebo sa sprchujem.

Môj štýl nie som schopná definovať jasne, pretože sa neustále mení. Mením ho preto, aby bol ľahko rozoznateľný. Mnoho taiwanských umelcov je ovplyvnených japonskou mangou. Robila som čo sa dalo, aby som sa vyhla tejto infekcii, pretože som chcela byť jedinečná. Honba za osobitným štýlom bude vždy mojim hlavným cieľom.

Chcem aby z mojej práce vyžarovalo teplo a tak pracujem s ľudmi aj s pármi. Dúfam, že ľudia ktorí vidia moju prácu z nej cítia lásku. Používam veľa žltej a ďalších teplých farieb ako časť mojej palety.

Keď pracujem, vždy myslím na to, ako urobiť umelecké dielo krajším. Skúšam rôzne veci so svetlom aj s tieňom, pred tým ako prácu dokončím.

Väčšina mojich prác je robených v Adobe Photoshop. Občas rada používam tuš a vodové farby.

Vlastne ja sama som nikdy neprešla profesionálnym tréningom. Dokonca ani na fakulte nás neučili ako robiť všetky tieto veci. Podľa mňa, keď ide o kreslenie, technika a procesy nie sú to najdôležitejšie. Takmer všetko sa môžete naučiť na internete – z množstva inštrukčných videí (tutorials) na mnohých webových stránkach ako YouTube. Najťažšou vecou pri tvorení grafiky je, aby som ňou zaujala, aby som obrázkom ktorý som nakreslila povedala príbeh. Nemyslím, že chodiť do umeleckej školy je nutné. Precvičujte, a ukážte svoje práce iným, obe tieto veci sú dôležitejšie.

Dúfam, že rozviniem svoj štýl a urobím ho viac príznačným. Dúfam, že stretnem ďalších umelcov a budem s nimi pracovať. Dúfam, že po skončení školy tu, budem študovať v zahraničí. Svet je tak veľký – namiesto toho, že zostanem na tomto malom ostrove – neviem sa dočkať, kedy ho uvidím na vlastné oči.