Pavel Sokov Interview

Pavel Sokov je nezávislým umelcom, ktorý bol samoukom až do svojich dvadsaťštyri. Vtedy skončil s istotami zaručenými zamestnaním v oblasti marketingu a presťahoval sa do Kalifornie, kde začal navštevovať Wattsov Ateliér Umení. Ani nie za rok bol poverený prácou na portréte Vladimíra Putina pre Times vydanie “Person of the Year.” Začiatkom tohto roku dostal objednávku na portréty saudskej kráľovskej rodiny určené pre vládne priestory.

Narodil som sa v Moskve v 1990 a ako rodina sme emigrovali do Kanady, keď som mal desať. Vždy som kreslil a mal kreslenie rád, uveril som však všeobecnej povedačke, že na živobytie nemôžete zarábať tým, čo milujete, a aj tomu, že zarábanie peňazí je obzvlášť dôležité. Malo to za následok, že umeniu som sa venoval iba ako koníčku, pokiaľ som študoval biznis. Študoval som na biznis škole Johna Molsona.

Po úspešnej dvojročnej kariére som si uvedomil, že pokračovanie spoločensky odporúčanou cestou je prejavom osobnej zbabelosti, tak som s tým skončil. Odišiel som do Ameriky a začal som navštevovať Wattsov Ateliér Umení. Dovtedy som robil iba digitálne maľovanie, takže Wattsov ateliér bol mojou príležitosťou učiť sa tradičnú olejomaľbu a kreslenie. Pôvodnou myšlienkou bolo, že to prospeje mojim zručnostiam v digitálnej maľbe a umožní mi to stať sa konceptárom – ilustrátorom video hier.

Potom, ako som tam strávil prvý semester, som sa do výziev olejomaľby zamiloval, a uvedomil si, že v skutočnosti som nikdy nechcel byť konceptárom video hier. Mojou kongruentnou dráhou je portrétovanie a vyberané umenia s olejmi. To je doména, v ktorej chcem byť celoživotným prínosom.

Vždy som to tak chcel, ale pridržiaval som sa viery, ktorá ma obmedzovala v presvedčení, že by som to vlastne mohol dosiahnuť. Nazdával som sa, že ak zarobím dosť v mojom kancelárskom zamestnaní budem šťastný a maľovať by som mohol vo voľnom čase. Nakoniec, akokoľvek veľký plat bol neefektívny a dostatok času na kreslenie spôsobom aby som sa reálne zlepšoval, nebol. Uvedomil som si, že ak to nechám ako je, a budem precvičovať tri hodiny týždenne, svoje schopnosti nikdy výrazne nezlepším. Ak som chcel robiť umenie, bolo to teraz, alebo nikdy. Skončil som s prácou, po prvom semestri na Wattse som zobral úspory a dal som sa do toho.

Inšpirujú ma ľudia, ktorých voľbou v nimi zvolenom umení je dosiahnuť veľa, a odolajú biologickým inklináciám obmedziť čas a mieru snahy, ktorú treba vynaložiť. Inšpiruje ma každý, kto na sebe pracuje a ide za svojim snom, nevzdáva sa a nie je ďalším z tých, ktorí nájdu dôvody prečo sa to nedá. Čítanie kníh o majstroch najrozličnejšieho druhu mi prinášalo hlboké potešenie. Tiež sledovať cestu pomalého, istého progresu, na ktorú sa títo ľudia vydali a kam ich odhodlanie dosiahnuť dokonalosť v ich smere zaviedlo. Toto ma inšpiruje na dennej báze a so žiadnym iným nastavením mysle sa už nestotožňujem.

Bol som samoukom do svojich dvadsiatich štyroch, kedy som začal navštevovať Wattsov Ateliér. Pred tým som kreslil rozličné digitálne ilustrácie bez vedenia, poradenstva, alebo zreteľnejšieho plánu v mysli. V ateliéri som absolvoval dva semestre a vraciam sa tam na ďalšie dva. Počas prvého semestra som mal 54 hodín výuky týždenne bez voľných dní. V druhom 35 hodín (plus extra prácu doma). Značný počet hodín budem robiť aj teraz, a žiadne dni voľna. Začínam byť čoraz viac pod vplyvom skvelých maliarov ako Jeff Watts, Richard Schmid, Joseph Todorovitch, Jeremy Lipking, a ďalších umelcov ako sú títo.

Myslím, že navštevovať ateliér v porovnaní s umeleckou školou je tá správna a najrýchlejšia cesta. Individuality na vysokej úrovni (tvrdí makači) sa môžu učiť aj sami, no s trochou tréningu to môže ísť rýchlejšie a môže to pomôcť v nasmerovaní vlastného vzdelávania neskôr. Umelecká škola s diplomom je pre mňa nemysliteľná.

Práve som dokončil privátny portrét (olej) princa v Saudskej Arábii, na ktorý som pyšný. Bolo to z neostrej čiernobielej fotografie, ktorá mala sto rokov. Musel som robiť oboje, vynájsť farby a objaviť detail. Keď som to videl prvý krát, nemyslel som si, že obraz z takejto fotografie bude možný. Nakreslil som to najprv digitálne, aby som získal referenciu, potom som sa na to pozeral a urobil olej. Mám rozrobených veľa objednávok, ale môj Wacom Companion (tablet) sa pokazil. Kým budem čakať na opravu, budem kresliť olejom ilustráciu môjho starého otca.

Berúc do úvahy, že toto je môj prvý umelecký rok, nie je to najhoršie. Ak nie som pyšný na samotnú úroveň práce, som pyšný na extrémne ťažkú prácu za posledný jeden a pol roka, ktorá ma dostala kde som. Jedine čo môžete urobiť, je byť šťastní (spokojní) z dôvodu ako veľmi sa snažíte, samotná práca aj tak nikdy nebude dostatočne dobrá. V umení ako toto, existuje počet úrovní, ktorý je pravdepodobne bez konca. Ak sa meradlom úspechu stanú podniknuté akcie a progres, dáva to zmysel. Pokiaľ každý deň znamená promile zlepšenia, ste šampión. Jednoducho som šťastný, pokiaľ tomuto nasmerovaniu zostávam verný a nárast výsledkov je naturálny.

Niekedy panika a strach, ak ide o olejomaľbu čo sa nedarí. V problematike som stále nováčikom a frustrácie zažívam. Možno sa toho nezbavím nikdy. Ak sa všetko darí, som unášaný prúdom, menej premýšľam, bezmyšlienkovite za sústredím na úlohu. Obyčajne si počas maľovania do hlavy pumpujem audio knihy, aby som bol vzdelanejšou osobou, ktorej vnútorný svet je informovanejší a zaujímavejší. Konštantná konzumácia kníh, je mojim hlbokým a zásadným štandardom. Je to spúšťačom zásadnej zmeny. Bez neustáleho štúdia z kníh, nemôžete dosiahnuť maximum.

Spoločenská klíma vo mne pred časom umenie potlačila kompletne. Dokonca potom, ako som sa pre umenie rozhodol, ma spoločenské nastavenie ovplyvnilo spôsobom, že som sa chcel stať konceptárom, alebo ilustrátorom vedecko fantastických hier. Dnes má čo dočinenia s mojim umením a životom iba v tom zmysle, že po hlbšom uvážení, spoločenskej klíme nedovolím viac ovplyvňovať môj zmysel pre realitu.

Do olejomaľby sa naplno dostanem v priebehu troch rokov. To znamená zákazky na privátne portréty, rovnako započatie mojej prvej kolekcie výtvarného umenia olejomalieb. Prevažne pôjde o maľovanie ženských figúr a portrétov. Foto referencie a modely za tým účelom zbieram už teraz. Kolekciu predvediem sám, alebo prostredníctvom galérie, ktorú budem považovať za vhodnú.

Mojou definitívnou dráhou je stať sa umelcom výtvarných umení. Do svojich tridsiatich piatich plánujem byť v obore pevne etablovaný. Potom bude nasledovať motivačné písanie a prednášky, ktoré budem robiť po štyridsiatke, aby som iným pomohol prispieť maximálne ako sú schopní, čímkoľvek z ich poľa zájmu, a ďalšími spôsobmi zvyšovať úroveň ľudského povedomia.